1.slávnosť vianočná
SB – I – 1.slávnosť vianočná – 25.12.2021
Generálny úvod:
V dnešný deň, milí b. a s., chceme ďakovať Pánu Bohu za Jeho veľký a nadovšetko vzácny dar, Pána Ježiša Krista. Tešíme sa z toho, že sa vzdal svojej slávy a zostúpil k nám na zem, stal sa človekom, aby sa nám čo najviac mohol priblížiť. Stal sa človekom, aby nám dokonale rozumel, a aby sme my mohli v Neho veriť. Vianoce sú práve o tom, že si pripomíname narodenie Pána Ježiša, dávame si darčeky z lásky, lebo sme sami milovaní naším Bohom. Všetko má svoj zmysel a hoci je to tradícia, ktorá sa prvých kresťanov netýkala, kresťanský charakter Vianoce určite v sebe nesú. Vieme, že mali byť náhradou za pohanské sviatky Saturnálie, ktoré sa svätili práve v tomto čase, aby ľudia zanechali starý spôsob života a žili novým. Vykoreniť staré zvyky, v ktorých človek kráčal roky, nebýva ľahké. To vieme sami. Keď sa k tomu odhodláme, strácame časť seba, svojho vlastného ja. Akoby nám niekto amputoval končatinu, bez ktorej to už nebude my. Ale ak je tá končatina napadnutá chorobou, ktorá ničí celé telo, či nie je správne sa jej vzdať? Určite áno, keď to má zmysel a význam pre celé telo. Práve o tomto chceme dnes uvažovať. Nech nás vedie Duch Boží.
Modlitba:
V hlboký spánok upadla Zem celá, do zimného šatu sa na noc odela.
Tu, uprostred mrazu hrejivé lúče sa zaskvejú, semienko nádeje nám do sŕdc zasejú. Syn Boží sa nás dotýka svojím svätým pohľadom, by znovu prebudil čo dávno stuhlo pod ľadom,
k večnému životu, radosti a nádhere, nech sa všetok tieň odplaví,
Láska srdce zahreje. Láska Jeho, verná náruč je skvostným pokladom. Cnosť i neha, česť i pravda sú vzorným príkladom. Príchod Lásky Božej na svet oslavuje celá Zem, kiež by v nás žila už navždy, naplnila dávny sen.
Text: Títovi 2, 11 – 14
ZJAVENÁ MILOSŤ BOŽIA PRAMEŇOM SILY NOVÉHO ŽIVOTA
11 Lebo zjavila sa milosť Božia, spásonosná všetkým ľuďom, 12 vychovávajúca nás, aby sme sa odriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a mierne, spravodlivo a pobožne žili na tomto svete, 13 očakávajúc blahoslavenú nádej a zjavenie slávy nášho veľkého Boha a Spasiteľa Krista Ježiša, 14 ktorý sa vydal za nás, aby nás vykúpil zo všetkej neprávosti a očistil vzácny ľud, horliaci za dobré skutky.
KÁZEŇ.
Jednou z najťažších vecí v živote je vzdať sa vlastného ja. Vzdať sa toho, na čo sme zvyknutí, teda na svoj spôsob života. Každý z nás si počas života vytvára rôzne zvyky, ktoré dodržiavame, teraz nemyslím nejakú vianočnú tradíciu, ale zvyk typického konania, reči, myslenia. Čím dlhšie sa s niekým poznáme, tým skôr vieme predpokladať jeho reakcie, vieme, čo povie alebo ako bude myslieť. Väčšinou sa ľudia až tak výrazne nemenia, česť výnimkám, ak je to smerom k dobrému. No niekedy sa môže stať, že človek, ktorého sme poznali, je odrazu úplne iný v tom dobrom zmysle. Akoby vymenený. My veriaci tomu hovoríme obrátený. Odvrátil sa od zlého a obrátil sa k Bohu.
Teraz počas sviatkov Vianoc máme k tomuto temer všetci tendenciu. Aspoň my ženy to akosi očakávame, že bude doma viacej pohody, pokoja, radosti a lásky. No keďže Vianoce nesú aj svoju komerčnú daň, kedy sa naháňame za rôznymi vonkajšími vecami, teda horlivo upratujeme, vytrvalo pečieme dobroty a snažíme sa všetko vyzdobiť tak, aby to bolo tip - top, prináša to so sebou nervozitu, krik a nepokoj. A každý rok si vždy povieme, že o rok to už bude iné, ale nakoniec zistíme, že sa to vôbec nezmenilo. Mať dokonalé Vianoce sa nedá mávnutím čarovného prútika, a ani našou najväčšou snahou. Vždy príde niečo, čo idylku naruší. Presne tak to býva aj s obrátením, premenením človeka na lepšieho. Sami to určite nedokážeme. Bolo by to pre nás bremeno, ťarcha, ktorá by aj tak neviedla k ničomu.
A predsa sme dnes počuli, že my môžeme horliť, teda usilovať sa o dobré skutky, dobrý život, aby sme žili mierne, pokojne, po novom. Nielen naučene, strojene, na pár dní, ale po celý rok. Po celý život až do konca. Ako sa to dá? Apoštol Pavol dáva na to odpoveď v liste Títovi, ktorý adresoval svojmu duchovnému synovi vo viere.
Dá sa to tak, keď sa dáme očistiť a vykúpiť zo všetkej neprávosti Pánom Ježišom Kristom.
Keď sa zjavila milosť Božia, teda keď do nášho sveta vstúpil Boh v osobe Ježiša Krista, vtedy nám ukázal, že chce všetkých zachrániť, pretože ich miluje. Poznávame teda Božiu lásku. Božia láska zjavená v Ježišovi Kristovi je tým dôvodom, prečo by sme mali byť ochotní dať sa meniť až zmeniť.
Milí b. a s., keď sa pozrieme na Kristov život, tak vidíme veľkú ochotu skloniť sa, znížiť sa k ľuďom, stať sa jedným z nich okrem hriechu. Láska vlastne vychováva. Kristova láska nás zachraňuje, ale vychováva zároveň, chce nám dobre pre tento život a dobre aj pre večnosť. Vychovávať znamená usmerňovať, poučovať, meniť chovanie. A Pavol tu aj konkrétne píše, čomu vychováva Božia milosť. Aby sme sa odriekli bezbožnosti a svetských žiadostí a mierne, spravodlivo a pobožne žili na tomto svete, očakávajúc blahoslavenú nádej a zjavenie slávy velikého Boha a nášho Spasiteľa Ježiša Krista.
Božia výchova teda obsahuje dva ciele: aby bol človek ochotný dať sa zmeniť na zbožného človeka, a aby neustále hľadel na cieľ života, ktorým je večný život.
Kým žijeme bez Boha, podliehame rôznym vplyvom zo sveta, kopírujeme spôsoby sveta, vyhovuje nám náš život a nepovažujeme ho za nesprávny. Kresťania v cirkevných spoločenstvách v časoch Pavla, ale aj jeho rozliční spolupracovníci, vedúci zborov, diakoni, biskupi a ďalší mohli kedykoľvek od kresťanstva odpadnúť. Mohli to byť ľudia vo vyšších postaveniach, ale aj obyčajní otroci. Ako by sa im to mohlo stať? Tak, že by konali inak, ako Kristus. Keby sme čítali druhú kapitolu od začiatku, našli by sme tam rôzne pravidlá pre starých, mladých a pre otrokov. Akí majú a akí nemajú byť. Ako si majú byť navzájom dobrým príkladom a vzorom v živote. Ako sa majú ťahať k lepšiemu a nie strhávať k horšiemu. Pavol im píše, že Boh pre to, aby žili nový život, urobil všetko, len oni musia povedať tomuto životu svoje áno.
Milí b. a s., to isté platí aj pre nás dnes. Povedať áno novému životu nie na pár dní, ale natrvalo. A práve to, že sa zjavila milosť Božia, teda že tu máme Pána Ježiša Krista, to je našou silou, aby sme to dokázali. Aby sme žili inak ako tento svet, v láske, v miernosti, spravodlivosti a pobožne. Náš život dostane aj iný zmysel a rozmer. Nebudeme ho vnímať len z pohľadu časnosti, matérie, žiadostí sveta a tela, ale aj z pohľadu večnosti, ktorá pre nás osobne nastane, keď odídeme z tohto sveta.
Ak očakávame, že náš cieľ je v nebesiach a veríme, že Pán Ježiš sa raz vráti ako Sudca živých i mŕtvych, potom nám musí záležať aj na tom, ako prežijeme tento život. Nemôže nám byť jedno, akí sme, ako sa správame, čo je v našom srdci. Ak veríme, že Ten Ježiš, ktorého počas Vianoc vítame a hovoríme o Ňom, že sa narodil v Betleheme raz skončil na golgotskom kríži, tak nám nemôže byť jedno, že takúto veľkú obeť pre nás podstúpil.
A tak práve kvôli tomu, že Boh toto všetko pre nás urobil, my máme byť ochotní dať sa Ním meniť na Jeho obraz. Sme Jeho vzácnym ľudom, ktorý On očistil. Preto náš život má byť Jeho oslavou. Náš život má byť svedectvom o tom, že On žije. A to nielen počas Vianoc, ale po celý rok a vo vzťahu ku každému človeku.
Amen.