5.nedeľa po Svätej Trojici, 12.7.2020
SB – I – 5.nedeľa po Svätej Trojici – 12.7.2020
Text: Skutky apoštolov 5, 34 – 42
KÁZEŇ.
Veľmi dobre vieme, že o niekoľko dní potom, ako Pán Ježiš vstúpil na nebesá, bol zoslaný Duch Svätý na apoštolov a vznikla kresťanská cirkev. Učeníci horlivo zvestovali evanjelium a Pán Boh ich požehnával. V knihe Skutkov apoštolských čítame, že rukami apoštolov sa diali medzi ľuďmi mnohé znamenia a zázraky a čím ďalej, tým viac pribúdalo veriacich v Pána, mnoho mužov a žien.
Čo poviete, milí b. a s., chceli by sme aj my, aby do cirkvi ľudí pribúdalo? Určite áno. A to nie preto, žeby nám išlo o nejaké zištné veci, alebo čísla, ale preto, lebo vieme, že byť v cirkvi, znamená byť v rodine Božích detí. Znamená to byť v spoločenstve s Pánom Ježišom Kristom. Byť v cirkvi znamená byť na ceste, ktorá má svoj cieľ v nebesiach. V cirkvi sme spoločenstvom tých, ktorí veria v Ježiša a pre Jeho zásluhy sú nám zasľúbené nebesá. Istá budúcnosť, ktorú nám nemôže nikto vziať, ani prekaziť, pokiaľ sa jej sami nezriekneme.
Práve o to šlo aj apoštolom, keď kázali slovo Božie a vyučovali ľudí. Hovorili im o tom, ako dosiahnuť spasenie, záchranu pre večnosť. To, že ich slová boli pravdivé, potvrdzoval Pán Boh tým, že im dal moc robiť zázraky, uzdravovať, vyháňať démonov a takisto napĺňať nádejou tých, ktorí bezradne kráčali životom, unavení klesali pod jeho ťarchou a nevedeli, čo ďalej.
Ľudia boli nadšení. Chodili za nimi, prinášali im svojich chorých, hľadali u nich pomoc. Dokonca sa správa o nich šírila veľmi rýchlo, takže z miest okolo Jeruzalema ľudia prichádzali, aby počuli slová o záchrane a boli svedkami Božích znamení.
No nie všetci zdieľali ten istý názor. Istému kruhu náboženských predstaviteľov úspech apoštolov vadil. Prekážalo im, že ľudia im veria, že skrze nich sa dejú rôzne predivné veci. A tak sa stalo, že dali apoštolov do obecného väzenia. O tejto udalosti čítame v 5.kapitole Skutkov to, že ich nepriatelia boli naplnení žiarlivosťou, a preto veci takto zariadili, aby sa zbavili apoštolov. Oni sa však z väzenia dostali predivným spôsobom a opäť sa ujali svojej úlohy, takže zvestovali ukrižovaného a vzkrieseného Krista ľuďom uprostred chrámu. Hneď nato prišiel veliteľ s drábmi a predviedli ich znovu pred židovskú radu. Prehovoril k nim veľkňaz, ale oni nebojácne hovorili o tom, že Židia zamordovali Ježiša a o Duchu Svätom, ktorého Boh zoslal veriacim v Krista. Takýto postoj apoštolov privádzal Židovskú radu do zúrivosti a k rozhodnutiu, že apoštoli musia zomrieť.
V tejto chvíli zasiahol do procesu muž, ktorého si ľud vážil, a ktorý mal autoritu, takže všetci stíchli. Bol to farizej Gamaliel. Nám sa jeho meno spája najmä s apoštolom Pavlom, ktorý bol u neho ešte ako Saul vyučený.
Milí b. a s., možno si vieme celkom dobre predstaviť túto situáciu, do ktorej sa dostal učeník Pána Ježiša, Peter a ďalší apoštoli. Vieme sa vžiť do pocitov apoštolov, ale iste aj farizejov, ktorí stále tvrdošijne odmietali uveriť, že Ježiš žije a je poslaným Mesiášom. Ak vo Veľký Piatok mali pocit víťazstva, že sa Ho zbavili, keď Ho ukrižovali, tak teraz museli o to viac zúriť, že ani mŕtvy – v ich chápaní – im nedá spávať, lebo v ľudských srdciach stále žije. Žije skrze tých, ktorí o Ňom hovoria, žije skrze zázraky a predivné znamenia, ktoré videlo množstvo ľudí. Ako zastaviť toto šialenstvo, ktoré už zasiahlo celý Jeruzalem?
Bolo to naozaj šialenstvo a bláznovstvo. A to v očiach sveta a tých zo Židov, ktorí nemali srdcia otvorené pre Božie konanie. Tým, čo nemajú Ducha Božieho, sa veci Božie, cirkev vždy javia ako nezmyselné. Ale práve skrze kríž, skrze smrť Ježiša, Pán Boh ukazuje svoju lásku, dáva ju nehodným, tým, ktorí si to nikdy nezaslúžia, aby ich zachránil. A to, čo Boh chce urobiť, to aj urobí.
Božiu moc a zvrchovanosť si uvedomoval aj Gamaliel. Preto zasiahol do procesu s apoštolmi, dal ich vyviesť von a prehovoril k rade. Poukázal na to, že ak sa nejaké učenie rozmáha, alebo sa objaví človek vodca, ktorý za sebou potiahne ľudí, treba zvážiť, ako s nimi naložiť. Skúsenosti z histórie, ktoré pripomenul, potvrdzujú, že to, čo je z človeka, zanikne. Čo je však z Boha, ostane. Tak dopadli aj dovtedajšie ľudské vzbury, ktoré boli po smrti ich vodcov potlačené a nadšenci rozprášení.
Jeho rada pre farizejov bola, nechať apoštolov tak, nezabíjať ich, ale počkať, čo sa bude diať. Múdrosť Gamaliela spočívala v tom, že vedel, čo vedie ku pokoju, čo k rozbrojom. Uvedomoval si aj politickú situáciu svojho národa, ktorý bol ešte stále v područí Rimanov a nechcel, aby sa zbytočne rozpútavali vášne a došlo k ďalším nepokojom. V každom prípade si jeho rozvážnosť a prehľad použil Pán Boh na to, aby apoštolovia mohli ďalej hlásať zvesť o spasení. Preto stál na strane apoštolov, hoci bol ich nepriateľom.
Isteže to nebolo až také jednoduché, neprebehlo to všetko tak hladko, ako by sa zdalo. Apoštoli dostali trest zbičovania, čo bolo skutočne bolestivé, dostať 39 rán. Ale pre nich aj táto bolesť bola dôvodom oslavy Božej, lebo ich Boh uznal stať sa hodnými na utrpeniach pre Krista. Nebrali a nechápali to ako krivdu. Nevzdali sa ani úlohy zvestovať Krista, hoci im to rada vyslovene zakázala. Náš prečítaný text končí slovami: „Ale neprestali deň po deň učiť v chráme a po domoch...“
Milí b. a s., apoštoli sú pre nás príkladom vernosti voči Pánovi Ježišovi za všetkých okolností. Iste ich obdivujeme, ako to dokázali. Možno sa pýtame, či to stálo za to, či to nemohli nejako inak urobiť, aby sa vyhli ťažkostiam a utrpeniu. Možno my by sme konali inak. A veru, keď sa pozrieme na svoj život, často je to o nás pravda, že sa snažíme vyhýbať konfliktom, keď sa jedná o veci Božie. Koľkokrát radšej zmĺkneme, alebo sa tvárime, že je všetko v poriadku, alebo sa dokonca pridáme na stranu tých, čo cirkev poškodzujú najmä slovne. Nám je niekedy problémom priznať, že vôbec veríme, aby sme nevyzerali pred druhými trápne. Najmä v týchto časoch, kedy je niečo iné podstatnejšie, alebo modernejšie. A keď príde trpieť, niesť kríž pre Krista, mnohí odstupujú od Krista. Nechcú si komplikovať život. Radšej zostávajú skrytými veriacimi, aby bolo všetko v poriadku. A to najmä vo vzťahu k našim najbližším, ktorí sú neraz našimi oponentmi a nezdieľajú našu vieru s nami.
Je to v skutku bolestivé, keď nemáme pochopenie a vidíme, že kvôli viere sa navzájom odcudzujeme. Ale ako to bolo s Pánom Ježišom? Vlastní Ho neprijali, odmietli, ukrižovali. On nikomu nesľuboval, že rozhodnutie nasledovať Ho, nás nič nebude stáť. Práve naopak, upozorňoval na to, že ten, kto berie pluh do ruky, nemá sa viac obzerať späť, ale iba vpred. Ten, kto sa raz rozhodol pre Neho, musí rátať aj s ťažkosťami a má ich považovať za výsadu, ako Peter a ďalší apoštoli. A čo je dôležité, nemá sa vzdať hneď pri prvom probléme.
V tomto sú nám apoštoli dobrým príkladom. Vidíme ich horlivosť, ktorá nevyprchá ani pri ťažkostiach. Boli vo väzení, boli bičovaní, bolo im zakázané hovoriť o Kristovi. A oni napriek tomu išli vpred podľa povolania Kristom do služby zvestovateľov.
Do takej istej úlohy sme postavení my všetci, nielen my farári. Každý, kto bol pokrstený v Trojjediného Boha, má byť Jeho svedkom. Je to zásada všeobecného kňazstva, o ktorej hovoril Martin Luther. To, čo sme sami prijali, máme podávať ďalej napriek protivenstvám. A Pán Boh sa ku nám prizná, požehná naše snaženia, pomôže, keď bude treba, dá múdrosť každému, kto o ňu bude prosiť.
Milí b. a s., dnes sme tu my tí zodpovední, aby slovo Božie bolo zvestované ďalším generáciám. Dnes sa deje opak toho, čo bolo v prvej cirkvi. Dnes ľudia odbúdajú. Ale my tak, ako apoštolovia neúnavne deň čo deň hovorili a učili ľudí v chráme a po domoch, zvestujme tiež slovami aj svojim životom živého Krista, a to v rodinnom kruhu, ale aj ostatným. Príležitostí je dosť. A verme, že Božia moc bude s nami v každom čase, Boh sa k nám prizná a potvrdí svojim spôsobom, že to, čo zvestujeme, je pravda. Bude stáť za nami, ochráni nás aj uprostred ťažkostí, zastane sa nás možno aj skrze nepriateľov. My len verne konajme to, k čomu sme boli povolaní!
Amen.
Amen.